Pred mnohými storočiami, možno už v období 6000 – 8000 pred n.l., sa človek naučil domestikovať druhy zvierat na zabezpečenie mlieka, ktoré by mohol konzumovať: kravy, byvoly, ovce, kozy a ťavy, ktoré sa stále používajú v rôznych častiach sveta na výrobu mlieka na ľudskú spotrebu.

Kravy – Deväť z desiatich pohárov mlieka konzumovaných ľuďmi pochádza z kráv.

Water Buffalo – Byvoly produkujú polovicu mlieka spotrebovaného v Indii. Ghee, tekuté maslo, sa vyrába z byvolieho mlieka.

Kozy – Niektorí ľudia považujú kozie mlieko za ľahšie stráviteľné ako kravské mlieko. Bloky tuku v kozom mlieku sú menšie ako v kravskom mlieku.

Soby – Obsah tuku sobieho mlieka je 22%, čo je šesťkrát viac ako kravské mlieko. Je to jediný zdroj mlieka v severnej Škandinávii, pretože žiadne iné zviera nemôže prežiť v takom chladnom, nepriateľskom prostredí. Na dojenie sú potrební dvaja ľudia, kde jeden drží soba za parohy a druhý zatiaľ dojí mlieko.

Kone – Pred viac ako 700 rokmi mongolskí bojovníci vyrobili vyschnutú koncentrovanú pastu z mlieka z koňa. Keď boli na pochode, pridali ju do vody a vypili ju. V juhovýchodnom Rusku ľudia používajú mlieko z koní na výrobu mierne alkoholického nápoja nazvaného kumiss.

Ovce – Mlieko z oviec má dvakrát toľko tuku ako je v kravskom mlieku. Ovčie mlieko sa používa na výrobu francúzskeho syra Roquefort a chevre.

Ťavy – V horúcej púšti ťavie mlieko vydrží dlhšie ako iné druhy mlieka. Môže vydržať aj  sedem dní pri teplote 30°C a tri mesiace, keď je správne chladené.

Jaky – V chladných horách Tibetu ľudia vyrábajú jačí maslový čaj. Chutí ako slaná krémová polievka, ktorá bola vyšľahaná na penu.

Akékoľvek mliečne zdroje existujú, hlavne nech enzým laktáza v našom tenkom čreve dokáže svoju funkciu správne vykonať. A o to nám ide!

Zdroj: https://milk.procon.org/view.answers.php?questionID=000802